Vinicio Berti (1921 – 1991) bol jedným z hlavných talianskych predstaviteľov abstraktného umenia. Začiatky jeho umeleckej tvorby spadajú do 40-tych rokov minulého storočia. Prvé diela mali realisticko-expresionistický rukopis. Snažil sa v nich zachytiť svet obyčajných ľudí a dramatickú realitu vojny. Berti sa vo svojej tvorbe kategoricky odklonil od maliarskej tradície živej predovšetkým v strednom Taliansku.
Bol tiež predstaviteľom hnutia “Arte d’Oggi”, v ktorom sa niekoľko rokov združovala medzinárodná komunita novátorských umelcov.
Po krátkom období kubizmu a futurizmu (1945/47) sa od roku 1947 venoval abstraktnej maľbe. Jeho umelecká cesta pokračovala smerom k historickej avantgarde (reprezentovanej predovšetkým Mondrianom, Malevicom, či Magnellim), aby sa zaradil medzi umelcov, ktorí obnovovali európsku umeleckú kultúru.
Spoločne s Brunom Brunettim, Alvarom Monninim, Gualtierom Nativim a Mariom Mutim založil zoskupenie “Astrattismo classico”. Nasledovalo niekoľko spoločných výstav, v ktorých spojili svoje estetické a kultúrne videnie a skupina zavŕšila svoje krátke pôsobenie v roku 1950 Manifestom.
Berti bol priateľom a spolupútnikom umelcov ako Piero Dorazio, Emilio Vedova, Achille Perilli, Antonio Corpora e Atanasio Soldati.
V jeho dielach cítiť veľkú lásku k životu. Zastával názor, ktorý bol jeho životným krédom, že skôr či neskôr sa celá spoločnosť premení k lepšiemu.
Jeho diela sú vystavené v paláci Farnesina, sídle Ministerstva zahraničných vecí v Ríme.