Výstava Fellini a sladký život Talianska, ktorá vznikla na Slovensku, aby vzdala hold Federicovi Fellinimu pri príležitosti stého výročia jeho narodenia, sa presúva zo Žiliny do Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave. Čo všetko označuje svet ako „felliniovské“, prečo je „sladký rímsky život šesťdesiatych rokov“ nesmrteľný a čím bola doba, v ktorej Fellini tvoril výnimočná. Odpovede ponúka práve táto výstava. Návštevníci sa na nej zoznámia aj s tvorbou významných vizuálnych umelcov - legendou erotického komiksu Milom Manarom a majstrom dekoláže Mimmom Rotellom.
Výstavu otvorí 22. júla o 17.00 hod. taliansky zberateľ Enrico Minisini a slovenský režisér Martin Šulík. Pre túto špeciálnu príležitosť zaznejú aj skladby z Felliniho filmov od Nina Rotu v interpretácií hodobného tria: Mária Kmeťková (harfa), Pavol Bereza (gitara), Barbora Botošová (husle).
Výstava priblíži návštevníkom SNM v Bratislave zlatú éru talianskeho filmu prostredníctvom filmových plagátov, letákov, fotosiek ako aj niekoľkých diel spomínaných významných vizuálnych umelcov, ktorí vo svojej tvorbe čerpajú z Felliniho a vyzdvihujú jeho genialitu. „Dnes sa tieto papierové materiály stali ikonami svetového filmu, sumarizujú dlhú tvorivú cestu režiséra a ako celok sa stávajú kolektívnou pamäťou. Fellini je aj autorom jednej z najvýstižnejších úvah o hodnote filmového plagátu, ktorú tu treba spomenúť: ,[Plagáty] milujeme preto, lebo sú ako pesničky: prenášajú nás v čase k rôznym životným okamihom a nedovolia nám na ne zabudnúť. Vracajú nás ani nie tak k filmom, ako k životným etapám, k atmosfére a vôni istého obdobia.‘ Tento citát nám dokonale poslúži k uvedeniu ďalších diel. Môžeme sa s nimi zoznámiť len vďaka bohatej a prepracovanej zbierke filmových materiálov Enrica Minisiniho, z ktorej vzniklo už niekoľko originálnych výstav,“ napísal Andrea Tomasetig, kurátor Minisiniho zbierky.
Výstava približuje štyridsať rokov talianskej kinematografie a jej „papierovej podoby“ a to od roku 1950 (Svetlá variété) až po rok 1990 (Hlas mesiaca). Zároveň ide o originálny pohľad na konkrétnu etapu dejín talianskej spoločnosti.
V bratislavskom Kine Lumière aktuálne prebieha výstava autorských kresieb Kniha snov a výber jeho digitálne reštaurovaných filmov (Sladký život, 8 1/2 , Giulietta a duchovia, Amarcord) ponúka aj filmová prehliadka Cinevitaj, ktorá sa koná od 15. júla do 5. augusta v Bratislave v Kine Lumière aj v Kine Úsmev v Košiciach.
Domenico „Mimmo“ Rotella (1918) bol jedným z významných predstaviteľov povojnového európskeho umenia. V jeho poézii, maľbe, fotografiách, skulptúrach či dekolážach lámal konvencie a zanechal za sebou veľké množstvo extravagantných diel. Preslávil sa predovšetkým dekolážami, ktorými dokázal prepojiť svet filmu s výtvarným umením. V roku 1962, dva roky po uvedení filmu Sladký život, sa v parížskej Galérii J konala jeho prvá samostatná výstava plagátov a ikonografických materiálov propagujúcich filmy z dielne Cinecittà. Dva roky na to reprezentoval Taliansko na 32. ročníku Bienále umenia v Benátkach, kde vystavoval práve dekoláže venované filmu.
Mimo Rotella a Federico Fellini sú spolupútnici. Rotella venoval slávnemu režisérovi - okrem iného - aj cyklus diel s názvom “Felliniana”. Semiológ Paolo Fabbri, bývalý riaditeľ Nadácie Fellini tvrdí, že estetiky Felliniho a Rotellu sa podobajú. Fellini vytvára filmy vrstvením fragmentov a útržkov a výsledok je opačný, než očakávame.
Milo Manara (1945) je považovaný za legendu erotického komiksu. S Fellinim ho spájalo úprimné priateľstvo. Zoznámili sa v roku 1983 a o tri roky neskôr začala ich spolupráca, keď Manara ilustroval Felliniho scenár Viaggio a Tulum (Cesta do Tulumu), z ktorého následne vznikol komiks. V roku 1992 časopis Grifo uverejnil prvú časť ich ďalšieho spoločného projektu Il viaggio di G. Mastorna, detto Fernet (Putovanie G. Mastorna, prezývaného Fernet). Pôvodne išlo o názov filmu, ktorý mal Fellini v pláne natočiť, ale nikdy sa tak nestalo. Fellini k nemu nakreslil storyboard, z ktorého neskôr Manara urobil komiks. PodľaVincenza Mollicu, filmového kritika a špecialistu na komiks, ide o najslávnejší neexistujúci film v histórii kinematografie. Manara je známy svojimi mnohopočetnými ilustráciami inšpirovanými Fellinim - 18 grafických listov zobrazujúcich výjavy z filmov sa objaví na výstave. Ilustroval plagáty k posledným dvom Felliniho filmom - Interview a Hlas mesiaca. Je aj autorom Caravaggiovho životopisu v komiksovej podobe.
Výstavu pripravil Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci so Slovenským národným múzeom.