Corrado Cagli (Ancona 1910 – Rím 1976) patrí medzi významných predstaviteľov talianskej maľby 20. storočia. Autorská výstava v Považskej galérii umenia v Žiline ponúka prierez autorovej tvorby od štyridsiatych rokov až po koniec jeho umeleckej kariéry a kladie dôraz na diela, v ktorých sa odráža maliarov silný vzťah k filozofii a psychoanalýze, predovšetkým k dielu Gustáva Junga. Významnú časť výstavy tvoria diela inšpirované mimoeurópskymi, predovšetkým africkými kultúrami, v ktorých cítiť snahu národov a politických hnutí vymaniť sa z kolonializmu a diktatúry.
Bol súčasťou umeleckého hnutia Scuola Romana, ktoré založil spolu s ďalšími nádejnými umelcami ako boli Giuseppe Capogrossi a Emanuele Cavalli. Počas prvých rokov umeleckej aktivity sa venoval tvorbe murálnej maľbe a experimentoval s neokubistickou a metafyzickou maľbou. Jeho diela medzi prvými vystavovala Galleria d'Arte v Ríme a Triennale v Miláne v roku 1936, kde mali diváci možnosť vidieť obraz Battaglia di San Martino (Bitka o San Martino), ktorý sa od roku 1983 nachádza v Galérii Uffizi vo Florencii. Na konci 30. rokov minulého storočia Cagli vystavoval aj v New Yorku.
V roku 1938 v období, keď sa sprísňovali protižidovské zákony, bol nútený kvôli svojmu pôvodu utiecť do Paríža a neskôr do New Yorku, kde si otvoril ateliér. V roku 1941 získal americké občianstvo, narukoval do americkej armády a bojoval v Európe vo vojne. Dostal sa aj do koncentračného tábora v Buchenwalde a tento srdcervúci zážitok spracoval v sérii dramatických kresieb. Po skončení druhej svetovej vojny sa Cagli vrátil do Ríma, kde experimentoval s abstraktnou maľbou.
V roku 1946 získal cenu Guggenheim a v roku 1954 cenu Marzotto. Táto cena sa udeľovala v období 1951 – 1968 umelcom a mysliteľom, ktorí prispeli ku kultúrnej obnove povojnového Talianska a financoval ju módny dom Marzotto z Valdagna. V roku 1972 ho poverili, aby namaľoval cenu pre víťaza historických konských dostihov Palio di Siena.
Niekoľkokrát vystavoval na Bienále v Benátkach (1936, 1938, 1948, 1954).
Jeho obrazy možno nájsť v mnohých významných zbierkach v Taliansku aj vo svete: Mestská galéria moderného a súčasného umenia v Ríme, Vatikánske múzeá, GAM v Turíne, Galéria Uffizi vo Florencii, Múzeum 900 vo Florencii, Museum of Modern Art v New Yorku, The Jewish Museum v New Yorku, LACMA v Los Angeles, Fine Arts Museum v San Franciscu, Múzeum moderného umenia v Eilate, Puškinove múzeum v Moskve, atď. Cagliho diela sa dostali aj do súkromných zbierok hollywoodskych hviezd, napr. Vincenta Pricea, legendárneho interpreta hororových filmov.
Cagli udržiaval priateľské vzťahy s mnohými talianskymi umelcami, ako boli Giuseppe Ungaretti, Riccardo Muti, Pier Paolo Pasolini, Alfonso Gatto, Elio Vittorini. Básnik a spisovateľ Giuseppe Ungaretti o Caglim povedal: „Keď sa postaví pred plátno, vie, aký má cieľ: má ho v sebe, v očiach, prstoch, tele; má ho v sebe, vo svojej fantázii, pocitoch. To niečo prináša úžasné výsledky, takmer až zázraky.“
Diela Corrada Cagliho sú súčasťou zbierky umenia v paláci Farnesina, ktorú spravuje Ministerstvo zahraničných vecí v Ríme.